Chirurgia - štátnica, časť vypracovaných otázok

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down

Chirurgia - štátnica, časť vypracovaných otázok

Odoslať  Admin za Pi november 25, 2011 7:18 pm

Inhalacna anestezia: zvacsa sa jedna o chemicke latky maju anesteticke vlastnosti. Zavadzane su pomocou: masky, trachelnej tuby, specialneho anestetickeho pristroja(anasesthesia delivery system). a) prchave anestetika: zvacsa sa jedna o tekutiny pri izbovej teplote, ktore sa inhalaciou evaporuju, su hydrofobne(rozpustne v tukoch co sposobuje ze su dobre na udrziavanie celkovej anestezy bez ovplyvnovania inych organov). Su vhodne pre vsetky vekove skupiny, tehotnost.. Nie su metabolizovane, rychlo ucinkuju a koncia, maju silny ucinok. b) plyny: NO/modre bomby), xenon. Udrzovane su v plynvoych bombach. Casto sa pouzivaju v kombinaci, lebo samotne nedosahuju pozadovany ucinok(na udrziavanie anestezie, na uvod do anestezie sa pouzivaju intravenozne). Ucinok: nie je znamy, predpoklada sa posobenie na viacero molekul naraz(predpoklada sa ze blokuju posobenie neurotransmiterov v synaptickych strbinach ale taktiez sa nevylucuje posobenie prostrednictvom druhych poslov). Dostavaju sa do pluc a odtial do mozgu. Halotan: tekutina, ma vynikajuce anesteticke ucinky, nema analgeticke, je hepatotoxicky. NO ma slaby anesteticky ucinok a pouziva sa na potencovanie ucinku druhych anestetik. Riziko hypoxemie.
Najcastejsie sa pouziva kombinacia NO so vzduchom a niektorou z prchavych latok(isofluran, sevofluran, halotan).

Invaginacia: najcastejsie u malych deti a dojciat, vsunutie jednej casti creva do susednej, najcastejsie sa vsunuje cast oralna do aboralnej(zostupna invaginacia), zriedka vzostupna(aboralna do oralnej). Mozu byt vrodene, alebo ziskane(pricinou je polyp alebo crevny nador). Na tenkom creve(ileocekalna oblast), alebo na colon transversum. Dochadza k strangulacii(uskrteniu) a uzaveru svetlosti creva. Klinicky ide o obraz strangulacneho ilea so sucasnym zaskrtenim aj mezenteria(zaskrtenie creva – obstrukcia + znizenim prietoku v cievach steny – ischemia, riziko nekrozy steny a perforacie – peritonitidy, silna bolest, zvracanie, bledost, pokles tlaku, sok, primes krvi v stolici. Poskodenou stenou prechadzaju bakterie do peritonea – peritonitida. Na bruchu sa niekedy podari vyhmatat hladke valcovite zdurenie, pohyblive, odpovedajuce miestu invaginacie. Este castejsie sa zisti pri vysetreni per rectum. Delenie: invaginacia na tenkom creve, invaginacia tenkeho creva do hrubeho(ileokolicka), na hrubom creve(kolokolicka). Dokaz: rtg(nalev bariovej stavy). Liecba: otvorenie brusnej dutiny, desinvaginacia tlakom na invaginatum. Ak sa to podari a crevo je zive, odstranime pricinu, ak ju najdeme(polyp), Tam kde sa desvaginacia nepodari je nutne urobit resekciu.

Intravenozna anestezia: sluzi na navodenie bezpecnej anestezie. Rychlo ucinkujuce(barbituraty), pomaly ucinkujuce(fenycyklidiny, benzodiazepiny).
Anestetika: najviac pouzivane barbituraty( potencuju GABA, tiopental, rychlo ucinkujuci, nahradil ho propofol), uvod do anestezie. Nebarbituratove anestetika: propofol(potencuje GABA a blokuje sodikove kanaly“mlieko” tukova emulzia, drazdi cievnu stenu), midazolam, etomidat. Asociativna anestezia- kraniokaudalny utlm od kory az po kmen, zavisly na davke. Analgetika: opioidy – fentanyl, sufentanyl, rozna dlzka ucinku a rychlost nastupu. Podavame bud bolusovo alebo pumpou, kazdy pripravok zvlast.

Karcinom prostaty: adenokarcinom zlazovych buniek prostaty, vyvija sa roky kym sa prejavi. Etio: multi – dedicnost, androgeny, vyziva, prostredie. Metastazuje do panvovych lymfatickych uzlin, hematogenne do stavcov, panvovej kosti, pecene, pluc. Invazivnym rastom sposobuje obstrukciu mocovych ciest.
Klinika: asymptomaticky, nahodne pri per rectum, neskor: poruchy mocenia(mikcne tazkosti, hematuria, retencia mocu – priznakmi sa podoba na benig. Hyp. prostaty), mts(bolesti kosti, patologicke fraktury, edemy dk). Dg: palpacne per rectum vysetrenie prostaty, biopsia prostaty transperinealne alebo transrektalne, transrektalna usg prostaty, biochemicke markery(kysla fosfataza, prostaticky specificky antigen), scintigrafia skeletu, usg obliciek, vylucovacia urografia, ct, rtg hrudnika(metastazy). Terapia: v zavislosti od podmienok surveillance alebo radikalna prostatektomia, transuretralna resekcia prostaty, aktinoterapia, antiandrogeny, chemoterapia.

Katetrizacia mocoveho mechura: bezny vykon, ktory pri nespravnom uskutocneni moze vyrazne poskodit zdravie pacienta. Indikacie: a) jednorazova katetrizacia: mocova retencia roznej etiologie(subvezikalna obstrukcia, neurogenny mocovy mechur), vyplachy a instilacie mocoveho mechura, kalibracia mocoveho mechura, odber nekontaminovanej vzorky moca, meranie rezidualneho moca(ak to nie je mozne neinvazivne). b)trvala transuretralna cievka(permanentny kateter): retencia moca, makroskopicka hematuria s koagulami, hemoragicka tamponada mechura, sledovanie diurezy, stav po niektorych urologickych operaciach. Kontraindikacie: tazke stenozy mocovej rury, akutna uretritida, prostatitida, cystitida, trauma mocovej trubice.
Typy beznych uretralnych katetrov: detske a zenske katetre su kratsie, pripadne mensieho kalibru ako muzske, nelatonov kateter( s rovnym oblym zakoncenim), thiemanov kateter(zahnuty zuzeny koniec), foleyov kateter(s moznostou fixacie balonikom. Komplikacie: perforacia uretry, infekcie, hematuria, striktura uretry. Nevyhodou permanentneho katetra je traumatizacia mocovej trubice s tvorbou striktur(preto sa uprednostnuje suprapubicky mocovy kateter). Akakolvek prekazka v odvode moca katetrom(zalomenie, upchatie) vedie k infekcii, urosepse – musi byt okamzite riesena. Frekvencia vymen je individualna, bezne sa robi po 4 tyzdnoch. Katetrizaciu robia aj ini lekari ako urolog(specialne katetre zavadzaju urologovia, a taktiez riesia aj komplikacie).


Komplikacie po resekcii zaludka: skore(mozu vzniknut pocas hospitalizacie: dehiscencia/rozostupenie/ anastamozy, fistuly po dehiscenciach, stenozy anastamoz, krvacanie, pooperacna pankreatitida.
-neskore(dumping syndrom/sposobeny rychlou pasazou zaludkom, prejavi sa kratko po jedle traviacimi problemami, vyraznou slabostou, niekedy az pocity na omdlenie/, hypoglykemicky syndrom, zlcove zvracanie, vred v anastamoze, karcinom pahylu zaludka, aferent loop syndrom/syndrom privodnej klucky – chronicka ciastocna obstrukcia proximalnej klucky – duodenum,jejunum – po gastrojejunostomii ktora sposobuje distenziu duodena bolest nauzeu a vracanie po jedle/. Dehiscencia anastamoz =>peritonitida,, stenozy anastamoz=>poruchy pasaze, retencia obsahu,, krvacanie=>melena,, hypoglykemicky syndrom=>neskory posptrandialny syndrom,, nedostatok zeleza, B12, vitaminov, BK.

Komplikacie transfuzie: 1. hemolyticke reakcie(najcastejsie chybou, pri nevhodnom ohriati konzervy, pri septikemiach, hemolytickych syndromoch,, prejavuje sa to: prudka bolest v lumbalnej oblasti, pocit tlaku na hrudi, dyspnoe, uzkost, nepokoj, hypotenzia, moc je tmavy alebo je anuria, neskor vznika ikterus). 2. bakterialna toxicka reakcia – patri k najnebezpecnejsim komplikaciam, pricinou je bakterialna kontaminacia konzervy, moze sa rozvinut az sok), 3. pyreticke reakcie(najcastejsia komplikacia, asi 0,5-6h po transfuzii, vacsinou nepresahuje 38 stupnov celzia), 4. alergicke reakcie, 5. Kardiovaskularne komplikacie(pri rychlej trasfuii, pretazenie obehu), 6. prenos infekcnych chorob.

Kongenitalny lobarny emfyzem a sekvestracia pluc: Kongenitalny lobarny emfyzem: postnatalne vzniknuta zvysena vzdusnost pluc(emfyzem) v jednom alebo viacerych lalokoch v histologicky nezmenenych plucach. Predpoklada sa vrodena bronchomalacia, ktora vytvara ventilovy uzaver a vzduch sa preto hromadi v plucnom laloku. Alebo ziskana u dlhodobo ventilovanych novorodencov. Klinika: v prvych mesiacoch zivota sa objavuje tachypnoe, dyspnoe, cyanoza, inspiracne postavenie hrudnika na postihnutej strane. Vacsinou su postihnute horne laloky. DD: cysty, pneumotorax. Terapia: lobektomia postihnuteho laloku pri vrodenych formach. Pri ziskanych konzervativna terapia alebo sa spontanne upravia. Sekvestracia pluc: cysticke zmeny najcastejsie v zadnych alebo dolnych segmentoch pluc, ktore su zasobene anomalnymi arteriami priamo z aorty. Ide o stav podobny akcesornym plucam, akurat s tym rozdielom ze su nefunkcne. Klinika: u novorodencov sa zvacsa neprejavi. Komplikacie sa zacnu objavovat po 2-3 roku ako recidivujuce bronchopneumonie. a)intralobarne – abnormalne plucne tkanivo je sucastou pluc(maju spolocnu visceralnu pleuru). Na rtg sa prejavia ako zatemnenia , cysticke lezie s hladinkami vzduchu nad tekutinou. DG: aortalna alebo plucna angiografia(dokaze anomalne cievy), MR. Th: lobektomia alebo segmentalna plucna resekcia. b) extralobarna sekvestracia: sekvestrovane plucne tkanivo je oddelene od normalneho plucneho parenchymu a ma vlastnu visceralnu pleuru. Menej casta, moze byt v hrudnej dutine alebo pod branicou. Ak nie su kardialne poruchy moze sa liecit konzervativne.







Kongenitalny lobarny emfyzem(obidva obrazky)

Krcne cysty a fistuly: vznikaju z neuzavretych krcnych vychlipiek. Medialne cysty – na podklade neuzavreteho ductus thyreoglossus. Lateralne cysty – branchiogenne – z rebrovych oblukov.
Medialne cysty- sa mozu vytvorit medzi foramen caecum jazyka az po jugularnu jamku, najcastejsie sa vyskytuju v blizkosti jazyka. Ak sa neuzavre horna cast vznika neuplna krcna fistula ustiaca do foramen caecum. Retenciou obsahu vznika cysta(ktora je viditelna pod kozou v strednej ciare pod jazylkou). Casto sa prejavia az v dospelosti, ked sa zvacsia po infekcii. Sposobuju zvysenu oralnu sekreciu. U niekoho mozu byt hmatatelne, sposobovat dysfagiu. Diagnostika: fistulografia(umozni odlisit kompletne od nekompletnych). Terapia: radikalne odstranenie cysty aj fistuly, obvykle sa resekuje v strednej ciare jazylka.














Lateralne cysty a fistuly: z ductus thymopharyngeus, vnutorne ustie – na obluku makkeho podnebia pod tonzilou. Fistula prebieha vedla a. carotis interna, prebieha cez fasciu m. platyzmae, vyustuje v sternoklavikularnej jamke pri vnutornom okraji kyvaca. Castejsie byva inkompletna, viac vpravo. Odlisenie od medialnej – fistulografiou. Vacsinou su asymptomaticke ale tiez sa mozu infikovat. Terapia: uplna extirpacia pri respektovani okolitych struktur. Pre ulahcenie sa fistula nastriekava metylenovou modrou.
Lymfanfioma colli cysticum:samostatna otazka.


Lymphangioma colli cysticum: velky utvar na bocnej ploche krku novorodenca. Je to konglomerat cystickych vakov vyplnenych riedkou tekutinou. Utvar byva vacsinou ulozeny na bocnej strane krku pod mandibulou. Moze zasahovat do axilly, do oblasti glandula parotis, az na jazyk. Vznika zo zbytkov rudimentarneho lymfatickeho vaku. Priznaky: zavisia na lokalizacii a velkosti. Tazke(pokial sa siri pod jazyk az do mediastina, - dychacie problemy, stridor). Zvacsa sa pozoruje uz po narodeni, ale moze sa objavit aj neskor do jedneho roku. Zvacsa sa nezvacsuje, akutne zvacsenie moze sposobit krvacanie do cyst. Utvar byva obvykle viaclalocnaty so zahybmi a brazdami. Terapia: extirpacia co najskor po narodeni. Prognoza a kozmeticky efekt su velmi dobre.

Luxatio cubiti: 2. najcastejsia luxacia. Vznika padom na vystretu ruku v lakti. Najcastejsie sa posunie predlaktie dozadu, menej casto dopredu. Klinika: deformovany laket, obmedzena pohyblivost pre bolest. Casto sa sucasne vyskytuje zlomenina ulny(MOnteggiova zlomenina). Casto je pritomne aj poranenie postrannych vazov. Diagnostika: rtg v dvoch projekciach, dolezite vysetrit periferne cirkulacne pomery a nervovu citlivost. Reponacia: najlepsie v celkovej anesteze – tahom za predlaktie pri fixovanom ramene. Fixujeme sadrovou dlahou v 90 stupnovej flexii na 2-3 tyzdne s naslednou rehabilitaciou. Luxacne zlomeniny treba riesit chirurgicky.




Luxatio genus: vyklbenie, velmi vzacne poranenie sposobene hrubym nasilim, pri ktorom spravidla dochadza k roztrhnutiu klboveho puzdra, kolateralnych a skrizenych vazov, casto sa odstrhnu menisky. Ńajvaznejsou komplikaciou je poskodenie ciev v poplitealnej jamke(a. Poplitea), aj cievnych zvazkov a z toho vyplyvajuca ischemia dolnej koncatiny. Diagnostika: rtg, potrebne vysetrit stav periferneho prekrvenia, motoriky, citlivosti. Liecba: presun na specializovane pracovisko, konzervativna: 12 tyzdnov fixacia koncatiny vo fyziologickej polohe(15 stupnova flexia). rekonstrukcia poskodenych tkaniv(vazivovy aparat, cievy, nervy): otvorene alebo artroskopicky alebo artrodeza.. Komplikacie: ischemia koncatiny(amputacia), pareza n. peronaeus.

Luxatio humeroscapularis: vyklbenie v ramennom klbe, prestavuje asi 50% vsetkych luxacii, caste je u mladych ludi, vznika nepriamym mechanizmom – padom na vystretu ruku. Pricinou je: velky nepomer medzi velkosotou hlavice humeru ku ploche jamky/fossa glenoidea/(5:1). Casto sucasne vznikaju aj zlomeniny hlavice humeru, odlomenie labrum glenoidale/kruh vazivovej chrupavky v okoli fossa glenoidea) s lig. Glenohumerale a puzdrom(Bankartov defekt), ak tento defekt zasahuje az ku slache bicepsu(Andrews). Typy: horna predna luxacia(hlava humeru je nad skapulou, castejsia: dolna predna luxacia – hlava humeru je v axille. Klinika: bolest, pacient si drzi ruku, perovy odpor, narusena kontura pleca. Diagnostika: rtg potvrdi luxaciu, casto aj pridruzene zlomeniny(tuberculum majus). Vzdy treba kontrolovat neurocirkulacne pomery(hlava humeru moze v axille tlacit na cievy a nervy). Terapia: repozicia najlepsie v anestezii tahom a protitahom(podla hipokrata -a, arlta -b). Na 3 tyzdne fixujeme Dessaultovym obvazom. Ak je aj fraktura casto treba volit osteosyntezu. Casta je aj recidiva hlavne ak sa porusi puzdro(Bankartov defekt) – v takom pripade treba robit plasticku rekonstrukciu klboveho puzdra.

Mekoniovy ileus, mekoniova peritonitis: Mekoniovy ileus: je sposobeny zvacsenou a zahustenou smolkou(mekoniom), ktora uviazne v lumene ilea a brani prechodu stravy. Prejavy sa vracanim, a casto tieto deti maju sucasne aj cysticku fibrozu. Oralne od tohto upchatia sa nachadza polotekuty obsah a distendovane crevo. Distalne crevo je uzke a taktiez aj hrube crevo ma vzhlad mikrokolon. Klinika: distenzia brucha, vracanie. Dg: palpovat mozno dilatovany stredny usek ilea, rtg(obraz sucheho ilea/klucky dilatovane bez napadnych hladiniek a tzv. Obraz mydlovych bublin v zvysnych kluckach/). irigografia(mikrokolon). Terapia: konzervativne: klysma s broncholyzinom(mukolytikum), pri neuspechu resekcia dilatovaneho useku, vyplach mekonia mukolytickymi nalevmi, delena ileostomia. Mozna poistna enterostomia podla KOopa a Santoliho. Mekoniova peritonitida: vznika pri intrauterinnej perforaci creva na podklade atrezie, mekonioveho ilea alebo volvulusu. Mekonium sa uvolni do peritonea a sposobi peritonitidu. Vznika disenzia, vracanie, v brusnej dutine sa vytvoria mekoniove kalcifikaty, ascites.

Miestne znecitlivenie: navodenie miestnej reverzibilnej bezbolestnosti – vyblokovanim receptorov(infiltracna, povrchova), alebo senzitivnych neuronov(zvodova), alebo posobenim chladu(chladova anestezia). Pouzitie: male ambulantne vykony alebo ked je celkova kontraindikovana. Lokalne anestetika: posobia na citlive koncove organy a periferne nervy, malo ucinkuju na CNS, casto sa sucasne podavaju s vazokonstrikcnymi latkami(adrenalin). Princip: prenikaju k nervom a obmedzenim pohybu ionov na membrane bunky prerusia vedenie impulzov. KI: hypovolemicky sok, infekcie, neurologicke och. V mieste vpichu. Pripravky: kokain(prirodzeny). Umele: a) estery(prokain – neucinny pri povrchovej aplikacii, inak vsade), tetrakain(povrchova aplikacia), b)amidy: mezokain(povrchova apl), lidokain(2%epidural), mepivakain(infiltracna a zvodova), bupivakain(zvodova). C) opiaty: morfin(epidural). Kokain posobi vazokonstrikcne(preto sa vyuziva v ocnom lekarstve – suc. Mydriaza), ostatne vazodilatacne(preto sa pridava adrenalin – 1:200 000, tym sa predlzi ich ucinok a znizi toxickost vyplyvajuca z rychleho vstrebania). Rozdelenie lokalnej anestezy: topicka(sliznicna), infiltrativna(opichnutie), blokada nervov a nerv. Zvazkov – prerusujeme pri nej prenos nervovych vzruchov v miestach, kde nervy vstupuju do miechy, anesteticky roztok podavame bud priamo do miechoveho kanala(subarachnoidalne) alebo do epiduralneho priestoru. Indikacie spinalnej anestezy: rizikovi pacienti, pacienti s akutnym/chronickym plucnym ochorenim, porodnictvo, alergicke stavy, neutisitelne bolesti. KI: deformity chrbtice, zapalove a hnisave prejavy.

Nadory lavej polovice hrubeho creva: najcastejsie u muzov, nad 50r, HIstologicky: adenokarcinom(medularny, skirhoticky, koloidny, papilarny). Patfyz: rastie endofyticky do lumenu alebo infiltrativne, Sirenie: per continuitatme, lymfogenne, hematogenne(pecen), implantacne metastazy(odpadavajuce bunky z povrchu nadoru). Najcastejsie v esovitej klucke. CIrkularne obrasta lumen a sposobuje stenozy(skore prejavy obstrukcie). Priznaky: najma poruchy pasaze a krvacanie, poruchy pasaze(castejsia stolica, striedanie hnacky a zapchy/stolica nad nadorom stagnuje, rozklada sa bakterialnou florou a odchadza ako hnacka/, krvacanie(krv je premiesana so stolicou/test na okultne krvacanie/. Dg: rektoskopia, kolonoskopia, palpacne, rtg, CEA, endosonografia, Prevencia: primarna(liecba prekanceroz: polypy, adenomy, proktokolitidy, gardnerov sy), sekundarna(vcasna diagnoza, vcasne vysetrenie). Terapia: chirurgicka, celkova priprava(transfuzie, bielkoviny, elektrolyty, voda), miestna priprava(klyzmy, prehanadla, dieta s nizkym obsahom zvyskov, atb). Radikalna(odstranenie nadoru + lymf. Uzliny). Lavostrana hemikolektomia a anastamoza medzi zvyskom creva a konecnikom – robi sa pri Ca colon descendens alebo sigmoidea. Pri sigmoide: sigma + kolon descendens sa odstrania – urobi sa anastomoza medzi colon transversum a rektom(transverzorektoanastamoza). Pooperacna infuzna terapia 5-6 dni, caj, tekuta strava. Po 10 dnoch normalna. Perioperacne atb profylaxia. Chemoterapia(adjuvantne), monoklonalne protilatky.

Nadory makkych tkaniv pohyboveho aparatu: sarkomy makkych tkaniv – su velmi zriedkave(1% vsetkych nadorov). Su klasifikovane do priblizne 30 subtypov podla histologickeho typu tkaniva z ktoreho pochadzaju. Maju mezenchymovy povod(svaly, endotel, chrupka, podporne elementy, kost, hematopoeticke bunky). U deti je najcastejsi rabdomyosarkom(pochadza z primitivnych svalovych bunie). U dospelych angiosarkom, fibrosarkom, leiomyosarkom, liposarkom, kaposiho sarkom. . Najcastejsie metastazuju do pluc, pecene. Etio: radiacna liecba, mutacia p53(li-fraumen syndrom), chlorfenol, vinylchlorid. Priznaky: v skorych stadiach asymptomaticke, prvym priznakom je zvacsa nebolestiva hrcka – masa, napuchnutie. V neskorsich stadiach moze sposobit bolest – tlacenim na nervy v koncatinach, v brusnej dutine moze mimikovat menstruacne krce. Diagnoza: benignost alebo malignost sa urcuje histologicky: aspiraciou alebo chirurgickou inciziou. Patolog urci typ a stupen. Nizkostupnove maju malu pravdepodobnst metastazovania. Vysokostupnove metastazuju do vzdialenych casti. Casto sa vyskytuju v hornej cast(krk, trapezius – kde sposobuju bolest pri pohybe). Angiosarkom: lymfangiosarkom/lymf. Cievy/, hemangiosarkom/cievy/, najcastejsie v hlave. Etio: predpoklada sa trauma. LIecba: chirurgicka excizia, tazsie pripady: radio, chemoterapia. Uspesnost liecby menej ako 30%.
Maligny fibrozny histiocytom: najcastejsi tumor makkych tkaniv u dospelych, najcastejsie v oblasti brucha a koncatin, najcastejsie starsich ako 50r, predpokladane etio: radiacna liecba. Povod: fibroblasty, histiocyty. Diagnoza: histologia. LIecba: ako angiosarkom. Synovialny sarkom: hlavne u 20-40r, castejsie u muzov, klinicka prezentacia: bezbolestiva hmota, kalcifikacie su pritomne v 50% pripadoch. Liecba a prezivanie ako angiosarkom. Chondrosarkom: povod chrupavka, caste v larynxe, liecba: excizia, odolne na radio, casto kalcifikuju. Rhabdomyosarkom: chirurgicka liecba neucinna, primarne sa liecia chemoterapiou. Liposarkom: chirurgicka excizia. Kaposiho sarkom: u AIDS a u ludi s kompromitovanou imunitou. Leiomyosarkom: hladka svalovina.

Nadory mocoveho mechura: najcastejsie postihuje muzov nad 50r, 2. najcastejsi po karcinome prostaty. Etio: priemyselne skodliviny, farbiva, nitrozamin, tabak. Delenie: primarne: mezenchymove(fibrom, leiomyom..bla.bla..) a epitelove(95% - prevazne karcinom z prechodnych uroepitelialnych buniek a podstatne menej adenokarcinom). Sekundarne: prerastanim z okolia alebo metastazovanim. Klinicky obraz: hematuria(mikro alebo makroskopicka), bolest pri moceni, caste mocenie(polyuria) alebo tenezmy na mocenie bez vysledku, bolest za sponou(v pokrocilych stadiach), nesp: anemia, nechutenstvo, chudnutie. Diagnostika: anamn, fyz. Vys, USG, vylucovacia urografia, cystoskopia(rozhodujuca a nevyhnutna pri krvi v moci), CT, scintigrafia kosti(metastazy). Liecba: zavisi od stadia, veku: chirurgia: transuretralna resekcia, parcialna resekcia mocoveho mechura, radikalna cystektomia. Aktinoterapia a chemoterapia. Paliativna liecba: vykony na odstranenie krvacania(koagulacia, ligacia a. iliacae internae) - s cielom zabezpecit prijatelny zbytok zivota.

Nadory obliciek: maligne: adenokarcinom(Grawitzov tumor), karcinom z prechodneho epitelu, karcinom oblickovej panvicky, nefroblastom(wilmsov tumor – u deti). Benigne(mezenchymove: lipom, fibrom..). Sekundarne: bronchogenny karcinom, kolorektalny. Etio: nikotin, cadmium, geneticka(syndrom Hippel-Lindau). Metastazuje: lymfogenne do panvovych uzlin, per continuitatem(oblickova panvicka), hematogenne(pluca, kosti). Klinika: skore stadia asymptomaticke(nahodny nalez), bezbolestna hematuria(hlavny symptom), palpacna citlivost obliciek a rezistencia. Nespecificke priznaky. DG: anamneza, fyz(palpacia obliciek), sono(odlisenie od cysty), rtg snimok brucha, vylucovacia urografia, metastazy(ct, scintigrafia kosti). Ter: transabdominalny pristup: radikalna nefrektomia(oblicka+tukove puzdro+nadoblicka+regionalna lymfadenektomia), resekcia nadoru so zachovanim organu(segmentalna resekcia, pri malom nadore alebo skorom stadiu). Paliativne: embolizacia nadoru cez a. renalis.

Nadory testis: etio: nejasna. Klasifikacia podla povodu: z germinalnych buniek(seminom, spermatocytarny seminom, embryonalny karcinom, choriokarcinom, teratom), z testikularneho stromatu(z Leyidigovych buniek, zo Sertoliho buniek. Z klinickeho hladiska su najdolezitejsie germinalne nadory, ktore sa delia na seminomy(radiosenzitivne) a neseminomatozne(radiorezistentne). Seminom: najcastejsi. Spermatocytarny: nemetastazuje, povazuje sa za benigny. Neseminomatozne: embryonalny karcinom(vysoko maligny), choriokarcinom(vysoka produkcia HCG, metastazuje lymfogenne aj hematogenne, u deti zriedkavy), teratom(casty v detskom veku, benigny). Zmiesane: vsetky nadory sa mozu vyskytovat v kombinaci. Negerminalne: Leydigove: tvorba testosteronu, zriedkave, benigne, puberta praecox. Sertoliho: tiez zriedkave a bingne. Klinicky obraz: najcastejsie nebolestive zvacsenie semennikov, vzacne bolesti semennikov. Nespecificke priznaky: chudnutie, unava, nechut. Diagnoza: setrna bimanualna palpacia(uzlovite zatvrdnutie), USG, operacna revizia s peroperacnym histologickym vysetrenim, tumorove markery. Terapia: vzdy dvojetapova: v prvej etape: revizia semennikov z ingvinalneho pristupu, potom v pozitivnom pripade nasleduje radikalna orchiektomia. U neseminomatoznych – nasleduje chemoterapia.

Nadory retroperitonealneho priestoru a retroperitonealna fibroza: Retroperitonealna firboza: primarna(ormondova choroba, autoimunitna/idiopaticka), sekundarna(po radiacnom oziareni, podanie sklerotizujucej latky). Tvorba sklerotickeho tkaniva, ktore utlaca struktury retroperitonea(cievy, nervy ale hlavne uretery). Pri postihnuti ureterov vznika obraz ureterohydronefrozy s postupnou redukciou renalneho parenchymu. Klinika: bolest v lumbalnej oblasti(stupajuca casom), neskor: obmedzenie funkcie obliciek(oliguria, anuria), edemy dolnych koncatin. Diagnostika: anamneza, klin. Vys, rtg:vylucovacia urografia(dilatacia oblickovych panviciek), stenoza ureterov. Sono. Ter: konzervativne(sledovanie, vysadenie liekov ktore to mozu sposobovat, kortikosteroidy), Operacia: dlha stredna laparotomia(obojstranna ureterolyza a repozicia ureterov do peritonealnej dutiny). Nadory retroperitonealneho priestoru: benigne: leiomyomy, lipomy, fibromy, hemangiomy, schwanomy, angiomy. Maligne: liposarkom, fibrosarkom, rabdomyosarkom, lymfosakom. Teratomy a neuroblastom. Sekundarne(metastazy z gynek. Organov, kolorekt. Karcinomu, m. Hodkin). Klin: v pociatocny stadiach – asymptomaticke alebo necharakteristicka symptomatologia. Neskor: hmatny tumor, bolesti v inguinach, neurologicke vypadky, poruchy mocenia(utlakom na mocove struktury), edemy koncatin(tlakom na veny a lymfat. Cievy), bolesti brucha, ileus. DG: anamneza, fyzik. Vysetrenie, rtg(prehladny snimok brucha, vylucovacia urografia – zmena polohy alebo utlacovanie ureterov), CT, Sono. Liecba: radikalne odstranenie – transabdominalny pristup a kompletna extirpacia, sekundarne(aktinoterapia, chemoterapia).

Nefrolitiaza: nepohyblivy konkrement v kalichu alebo divertikule je asymptomaticky. V pripade sterilnej pohyblivej pyelolitiazy su to tupe bolesti, ktore sa pri zablokovani odtoku vystupnuju v renalnu koliku ktora je sprevadzana potenim, nauzeou, zvracanim. Diagnoza: palpacna bolestivost pri udere do lumbalnej oblasti, u asymptomatickych konkrementov moze byt mikro alebo makrohematuria. USG(kontrastne aj nekontrastne konkrementy), nefrogram(kontrastny konkrement), vylucovacia urografia(posudenie funkcie mocoveho systemu), DMSA(radioizotopova metoda na urcenie funkcie obliciek), pri pyelonefritide(znamky zapalu), Pri kazdej litiaze je potrebne: kompletne vysetrenie moca(kalcemia, fosfatemia, urikemia), pri recidivujucej obojstrannnej ca-oxalatovej litiaze mame podozrenie na hyperparatyreozu), pri naleze slabo opacitne obojstrannje litiaze vysetrime moc na cystiny). Liecba: zavisi od lokalizacie, veku, symptomatologie.. U infekcnych treba v prvom rade uvolnit prekazku. U bezpriznakovej kalicholitiazy len dispenzarizacia. U nekomplikovanych konkrementov do velkosti ryze konzervativny postup(indometacin, reparil) s predpokladom spontanneho odchodu. U asymptomatickej uratovej litiazy disolucia pomocou alkalizacie moca, cystinovej litiaze tiez predchadzame alkalizaciou moca. Chirurgicky zakrok: len u 3%, robi sa nefretomia, pyelotomia alebo resekcia polu(najcastejsie dolneho). Extrakorporalna litotripsia razovou vlnou – rozdrtenie konkrementu vlnami vytvaranymi mimo tela a navadzanymi USG alebo rtg lampou. Podla typu sa robi 1500-3000 narazov pocas jedneho sedenia. Je indikovana u pohyblivych konkrementov do 2cm a dolezitou podmienkou su prechodne horne mocove cesty. Kamene sa rozdrtia a mozu sa nahromadit(najcastejsie v ureterovezikalnej junkcii). Ak neodidu spontanne je potrebne ich odstranit instrumentalne(sondaz, ureteroskopia). Perkutanna extrakcia konkrementu: je perkutanna metoda cez nefrostomicky kanal, indikaciou su vacsie konkrementy(recidivujuce).

Admin
Admin

Počet príspevkov : 13
Join date : 25.11.2011

Zobrazit informácie o autorovi http://medicina.slovakforum.net

Návrat hore Goto down

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore


 
Povolenie tohoto fóra:
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.