Chirurgia - štátnica, časť vypracovaných otázok

Divertikuly pazeraka: patologicke vyklenutie duteho organu, prave(skladaju sa z celej steny), neprave(strbinou v svalovine sa vyklenuje len tunica mucosa a submucosa).
Delenie: Zenkerov divetikul(najcastejsi, 70%), bifurkalny(v oblasti bifurkacie), epinefricky.
Patof: 1.pulzny divertikul: a) zenkerov – neochabnutim zvieraca stupa tlak v pazeraku a v mieste oslabenia steny dochadza k vychlipke mukozy a submukozy, b) epifrenicky divertikul.
2.Trakcny divertikul: vznika nasledkom kongenitalneho pozostatku ezofagobronchialneho/trachealneho spojenia(fistuly)-bifurkalny(pravy).
Klinika: dysfagia(hromadenim stravy v divertikule), regurgitacia z divertikla hlavne v noci do farynxu, riziko aspriracie(recidivujucich pneumonii): foetor ex ore, pocit knedliku v krku, bolesti pri zapaloch divertikla.
Dg: anamneza, klin. Obraz., rtg(bariova kasa), endoskopia(nebezpecenstvo perforacie divertikla). Liecba: ak sa divertikul neprejavuje – konzervativne, zenkerov – chirurgicky(stapler, torakotomia alebo laparotomia-zasitie divertikla, extramukozna myotomia pazerakoveho zvieraca koli recidivam). Komplikacie: krvacanie, aspiracia, perforacia.

Epiduralny hematom: krvacanie ktore sposobuje hromadenie krvi(vznik hematomu) medzi dura mater a kostou lebky. Najcastejsie sa jedna o arterialne krvacanie(a. Meningea media), ale moze byt aj venozne. Priciny: traumaticke urazy hlavy, akceleracno-deceleracna trauma, spontanne krvacanie. Hemoragia je zvacsa na strane urazu, ojedinele vznika contre-coup. Stupa intrakranialny tlak(normal: 7-15mm/hg). Klinika: casto po uraze nastava lucidny interval a nasledne bezvedomie(nasledkom commotia), dilatuje sa zrenica na strane hematomu, oslabenie koncatin na strane lezie, strata zorneho pola na opacnej strane ako lezia. S velmi vaznym stavom suvisi objavenie sa intratentorialnej herniacie – tlacenie na mozgovy kmen(hrozi: zastava dychania). Krvacanie je masivne, kedze je zvacsa arterialne, dochadza k odlupovaniu dury od kosti, co sa prejavuje silnou bolestou hlavy. Tlacenim na kmen vznikaju poruchy reakcie na svetlo, bezvedomie. Hrozi centralna smrt(hlavne ak sa objavuje aj dilatacia druhej pupily). Dg: CT. Liecba: dekompresia – kraniotomia, trepanacia, vyvrtanie diery do hlavy.

Furunculus, carbunculus: Foliculitis – zapal vlasoveho mieska a prislusnej LU(staf, strep, prevencia: hygiena, terapia: odstranenie vlasu). Furunkulus – postup folikulitidy do hlbky a do vaziva, je na castiach tela kde su vlasy, chlpy. Predisp. Faktory: diabetes, kachexia, infekcie, poruchy travenia. Ak je postihnute cele telo hovorime o furunkuloze. Lahko sa siri do okolia aj na ine miesta bieliznou, prstami. Moze prejst aj na zilu a vyvolat zapal. Krvnym obehom sa moze dostat na ine miesta a sposobit: meningitidu, osteomyelitidu, klbove empyemy. Klinika: maly tmavocerveny uzlik vyvyseny nad kozu, znekrotizuje, nekroticky cap sa vyluci(hojenie jazvickou) alebo skvapalnie=>podkozny absces=>flegmona. Th: male furunkuly – jodova tinktura, vytiahnut vlas, sterilne prekryt,, vacsie furunkuly – elektrokoagulacia a urychlene otvorenie capu, krizovy rez zapalovym tkanivom, vlozenie drenu s aplikaciou miestnych atb(framykoin), sterilne prekryt. Pri furunkuloze riadna ocista, choreho denne kupeme, umyvame 3%borovym alkoholom, menime bielizen, podavame celkove atb. Karbunkulus: vznika splynutim niekolkych furunkulov, obycajne sa vyvolava nespravnym osetrenim furunkula, zapal sa siri do hlbky, obycajne sa zastavi az pri svalovej fascii. Klinika: mohutny zapalovy infiltrat s nekrotickymi sekvestrami, kt. Obsahuju hnis, koza je niekedy perforovana, miesto je bolestive, celkovo(teplota). Th: pri zacinajucom zapale konzervativny pristup(protizapalove obklady, masti, atb celkove), ak nezabera – krizovy rez v zapalenej kozi s odpreparovanim koznych lalokov od infiltrovaneho tkaniva a vlozenim drenu => alebo sa robi radikalnejsi vykon – krizikovy rez az ku fascii s naslednou drenazou alebo sa uplne vyreze karbunkul cirkularnym alebo elipsovym rezom, ktory siaha az do zdraveho tkaniva + drenaz.

Fractura calcanei: vznika najcastejsie padom. Patri medzi najcastejsie zlomeniny. Sposobuje plochu nohu alebo subtalarne artrozy(poruchy hybnosti). Priznaky: bolestivost(nemoznost chodit), edem, hematom. Rozoznavame: a) okrajove zlomeniny(moze sa zlomit sustentaculum tali, tuber calcanei(vznika obraz kacacieho zobaka), b) zlomeniny tela calcaneu(jednoduche, alebo ciacere zlomeniny bez dislokacie, alebo triesitva zlomenina calcanea). Hlavne pri triestivych zlomeninach dochadza k vymiznutiu Bohlerovho uhla(uhol ktory zvieraju plochy zadnej klbovej plosky a zadnej hornej casti kalkanea). Diagnostika: rtg(LL, AP+axialne), bolestivost, edem, hematom. Liecba: pri zlomeninach bez dislokacie: najprv liecime edem(ladove obklady, antiedematozne lieky, analgtika),po vymiznuti edemu vymodelovana sadra na 8 az 12 tyzdnov, potom ortopedicka topanka. Pri dislokaci sa robi chirurgicky zakrok v celkovej anesteze(bohlerov uhol napravime pouzitim steinmannovych klincov v oblasti tuber a transverzalne fixujeme kirschnerovymi drotmi). Doliecujeme v sadrovom obvaze a ortopedickej topanke.


Fractura colli femoris: intrakapsularna zlomenina, casta zlomenina hlavne u starsich nad 60r(ktori maju osteoporozu a ine kostne deformacie). Zlomeniny krcka delime na: subkapitalne(medialne), mediocervikalne(v strede krcka) a lateralne. Pauwelsova klasifikacia zlomeniny – podla uhlu ktory zviera linia lomu s horizontalnou liniou: a) menej ako 30 stupnov, b) 30-70 stupnov, c) viac ako 70 stupnov. Najlepsiu prognozu ma a, najhorsiu c.
Klinika: stehenna kost je v extrarotacii, skratena, aktivny pohyb nie je mozny, pasivny je bolestivy, mierne skratena. Dg: rtg(spresni typ a stupen dislokacie). Pri liecbe treba zohladnit: a) biologicky aspekt(zasobenie krcka je z aa. Circumflaxae femoris, ktore prebiehaju pod periostealnou synoviou – pri zlomenine sa poskodia – avaskularna nekroza, poruchy hojenia). b) biomechanicke aspekty – je tazke stabilizovat tuto zlomeninu dlahami vzhladom na to ze tento klb je tazke fixovat – najlepsie riesenie je osteosynteza alebo umela proteza.
U mladsich do 60r robime osteosyntezu(trojlamelovy klinec podla smitha-petersona, svena-johansona, 3 az 4 spongiozne tahove skrutky, 130 stupnova AO dlaha, kompresivne skrutky/DHS/). U starsich pacientov je vhodna ciastocna endoproteza(len hlava a krcok femuru). Cim vyssi je vek tym skor musi byt pacient mobilizovany, pretoze kazdy den lezenia zvysuje riziko komplikacii. Pri neuspechu liecby(pseudoartroza, avaskularna nekroza) je indikovana totalna proteza bedroveho klbu.



Fractura diaphyseos femoris: lokalizovana od subtrochanterickej do suprakondylickej oblasti femuru. Vznik: pady z vysky, autohavarie. Mozu byt jednoduche(priecne, sikme) s medzifragmentom alebo triestive. Vzdy ich sprevadza velky hematom v okoli zlomeniny(strata priemerne 1l) a velka dislokacia ulomkov so skratenim. Klinicka diagnoza: rtg v dvoch projekciach na ktorych musi byt zachyteny cely femur(casto su sucasne aj zlomeniny krcka alebo v oblasti trochanterov). Liecba: metodou volby u dospelych je polozatvorena vnutrodrenova osteosynteza(Kuntscherov klinec), pri triestivych zlomeninach tzv. Zaisteny klinec(kuntscherov klinec, ktory je proximalne aj distalne skrutkami zafixovany do kortikalis femuru, cim sa zabrani rotacnym aj teleskopickym pohybom v mieste zlomeniny a zaroven sa umozni velmi skore zatazovanie zlomeniny. Menej vhodna je dlahova technika.



Fractura radii loco typico: najcastejsia zlomenina. Vznika pri pade na vystretu dlane, kedy nastava dorzoflexia ruky a lame sa a dislokuje distalna cast radia dorzalne(Calesova zlomenina), menej casto – padom na dorzum flexovanej ruky s ventralnou dislokaciou fragmentu(Smithova zlomenina). Asi v polovici pripadov byva sucasne odlomeny aj proscessus styloideus ulnae. Klinika: bolestive opuchnute zapastie s hematomom, bez mozneho pohybu. Pri collesovom type ma ruka tvar vidlicky(pohlad z boku), spredu bajonetu(vybocenie do strany). Vacsina zlomenin calesovho typu sa lieci repoziciou – tahom a priklada sa dorzoradialna dlaha so sadrou). Pri nestabilnych zlomeninach sa zavadzaju kirschnerove droty. Zlomeniny smitovho typu sa primarne operuju(nestabilne na dlahu a sadru) – pouzivaju sa: t-dlahy, kirsnerove droty alebo vonkajsie fixatory.


Fractura tali: zlomenina clenkovej kosti, je pomerne zriedkava, vznika padom z vysky alebo pri havariach. Pri dorzalnej flexy nohy dochadza k zlomeniu krcka tibiou a pri plantarnej flexy k zlomeniu tela talu tibiou. Ak dojde k posunu casti talu, hrozi komplikacia vyzivy talusu a avaskularna nekroza. Pri dislokacii sa kusky talu mozu dostat k Achillovej slache. Dg: rth ukaze zlomeninu aj dislokaciu. Liecba: zlomenin bez dislokacie je konzervativna(fixacia sadrovym obvazom na 8-12 tyzdnov). Pri dislokacii sa robi otvorena repozicia a osteosynteza skrutkami a sadrou. Odlahcovat treba pol roka, sledovat pacienta do 2-3 rokov pre riziko avaskularnej nekrozy tela talu.

Hemoperitoneum: krv v peritonealnej dutine, je to emergentny stav casto vyzadujuci urgentnu laparotomiu na identifikaciu a kontrolu zdroja krvacania. Peritonealna dutina ma velku schopnost distenzie a moze sa v nej nahromadit viac ako 5l krvi(viac ako cely cirkulujuci objem). Moze sposobit hemoragicky sok a nasledne smrt. Priciny: penetrujuce urazy, tupe urazy (poskodzujuce najcastejsie slezinu a pecen), vaskularne prihody(ruptura abdominalnej aortalnej aneuryzmy, iliakalnej alebo splenickej aneuryzmy), krvacanie(extrauterinne tehotenstvo, ruptura maternice), menej casto koli rupture peptickeho vredu, kravacanie nasledkom ruptury intraabdominalnej neoplazie, DIC. KLinicky obraz: zavisi od zdroja a sily krvacania: zvracanie, znamky hypovolemickeho soku, hematomy na bruchu, mozu byt pritomne znamky peritonealneho drazdenia(nastupuju neskor). DIagnoza: paracenteza, diagnosticka peritonealna lavaz, FAST ultrazvuk, CT, diagnosticka laparoskopia a explorativna laparotomia. Liecba: zavisi od priciny, krvacanie z ciev(ligacia), ruptura sleziny(casto splenektomia), krvacanie z pecene(hemostaticke zatky, trombin, kauterizacia, infuzna terapia, liecba soku...

Hematuria: pritomnost cervenych krviniek v moci, normalny moc je makroskopicky cisty a fyziologicky obsahuje minimalny pocet erytrocytov. Podla mnozstva a vzhladu ju delime na mikro(viditelna pod mikroskopom alebo detekovatelna chemicky) alebo makrohematuria(viditelna volnym okom). Avsak moc do cervena mozu sfarbit aj: hemoglobinuria, porfyrinuria, lieky. Dva druhy hematurie: a) asymptomaticka(nebolestiva) – sposobena: tumorom, nemou nefrolitiazou. b)bolestiva(sprevadzajuca renalnu koliku). Z diferencialnodiagnostickych dovodov treba vysetrit moc: chemcky, mocovy sediment(vratane vysetrenie vo fazovom kontraste), bakteriologicky(vratane BK), cytologicky. Dalej: USG, nefrogram(nativna snimka obliciek a mocovych ciest v sede), vylucovacia urografia, cystoskopia(ci je krvacanie z mocoveho mechura), CT.

Hirschprungova choroba: je vrodena aganglioza, pri ktorej chybaju gangliove bunky vytvarajuce plexus myentericus auerbachi a plexus submucosus meissneri. Etio: nejasna: dedicne faktory, ischemia, poruchy migracie gangliovych buniek z neuralnej listy, Agangliozny usek je stiahnuty, prechod stravy tymto usekom len za vyrazneho usilia jedinca a zdraveho creva(vznika obraz lievikoviteho creva, kde aganglioticky usek je zuzeny a zdrave crevo nad nim vyrazne dilatovane – megacolon). Klinika: zavisi od velkosti agangliozneho useku: zvacsa uz skoro po narodeni: odmietanie stravy, vrackanie s primesou zlce, distendovane brucho, poruchy vylucovania smolky, peristaltika so silnymi zvukmi. U starsich: neprospievanie, zvracanie, chronicka anemia, problemy s vyprazdnovanim. Komp: perforacia ->sterkoralna peritonitida. Diagnostika: anamneza, fyz.. vys, anorektalna manometria, irigografia, defektografia, biopsia crevnej steny. DD: mekoniovy ileus. Liecba: resekcia postihnuteho useku a nasledna end to end anastamoza(kolo alebo rektoileoanastamoza), doplnena o sfinkteromyotomiu, ak je postihnute cele crevo(1. Doba – ileostomia, 2.doba ileorektoplastika), kolostomia. Konzervativne: podavanie mliecny klyzmat z prevareneho kravskeho mlieka(ak nezabere operacia).


Hojenie ran: 4 fazy hojenia. 1.faza: zapalova – zacina sa prechodnou vazokonstrikciou s abnormalnou priepustnostou, pokracuje prechodnou vazodilataciou s abnormalnou priepustnostou, v priebehu niekolkych hodin sa priestor rany vyplni zapalovymi proteinmi plazmy, Le, Er a fibrinovymi vlaknami(zlepenie okrajov rany fibrinom). Hromadia sa latky z rozpadu poskodenych bb. Stupa acidita v rane(anaerobna glykolyza), exsudacia, Le, makrofagy, histiocyty pomocou enzymov destruuju a fagocytuju rozpadnute bb., mko – t.j. V tejto faze sa rozvija zapalova reakcia =>fibrin, vazodilatacia, exudacia=> edem a zacervenanie, kongescia rany, acidoza a biogenne aminy drazdia nervove zakoncenia => bolest v oblasti rany. 2. faza: epitelizacia: 24h po poraneni sa okrajove bb. Epidermy zacnu zvacsovat, stracaju svoju pevnu vazbu s ostatnymi bunkami a zacinaju migrovat cez defekt, za 48h sa cela rana zepitelizuje. 3. faza- celularna – za 2-3 dni, ked ustupi zapalova reakcia, zacina tvorba kapilar pomocou migracie a proliferacie endotelovych buniek, s endotelovymi bunkami migruju aj fibroblasty = > tvoria kolagenove vlakna, ktore su sucastou fibrozneho novoutvoreneho tkaniva. 4. faza: reparacna: ustalena celularna faza, v 4-5 tyzden sa pocet fibroblastov v rane znizuje, znizuje sa aj kapilarna siet, kolagenove vlakna sa stavaju dominantou rany. => vznika jazva, straca sa edem, zacervenanie, bolest. Hojenie nepriaznivo ovplyvnuje: nekroticke tkanivo v rane, nedostatocne krvne zasobenie v rane, infekcie, oslabenie organizmu, malo vitaminov(C, B), metabolicke poruchy, poruchy zrazania, DM, vyssi vek, imunosupresia. Hojenie rany moze byt: a) sanatio per primam intentionem: primarne, - idalny sposob neruseneho hojenia rany, ktorej sa okraje dotykaju, takto sa hoja rany po primarnej suture, spravidla ide o rany neinfekcne, jazva je tenka, uzka. Za 7-10 dni je rana zahojena jazvou. Sanatio per secundam intentionem: sekundarne, ak ostala medzi okrajmi rany medzera, tvori sa od spodiny rany nove granulacne tkanivo, ktore produkuje riedku zltkastu tekutinu(a ta spolu s fibrinom a krvnymi elementmi moze zaschnut na povrchu ako chrasta pod ktorou sa tvori nova koza=> granulacne tkanivo postupne epitelizuje, hojenie rany trva dlhsie, jazva je sirsia a prebieha granulacia. Granulacia prebieha rychlejsie ako epitelizacia, granulacne tkanivo prerasta okraje rany, vznika caro luxurians(zive maso), ak je to naopak vznika vpadnuta jazva, velmi napadna je hypertroficka keloidna jazva. Jazvy maju prvotne viac kapilar preto su cervene, postupne cievy miznu, jazvy blednu.

Hydrocefalus: jnormalny ICP je 7-15mm/Hg, je hromadenie CSF v mozgovych komorach alebo subarachnoidalne. Objem CSF je 120-150ml, denne sa vytvori okolo 500ml – cize 350ml musi byt resorbovanych. Klasifikacia: a) obstrukcny – prekazda prudenia likvoru v komorach, podla postihnutia – moze byt uni, bi, tri alebo tetraventrikularny. b)komunikujuci – porucha vstrebavania CSF – blokada semipermeabilnych membran rozpadovymi produktmi krvacania alebo zapalu. Vynimkou je hypersekrecny typ pri nadore choroidalneho plexu.
Z hladiska hemodynamik – a) aktivny – stupa mnozstvo likvoru, zvysenie tlaku na mozgove tkanivo, vyzaduje drenaznu operaciu. b) pasivny – likvor vyplna rozsirene mozgove priestory len pasivne(z dovodu ubytku mozgoveho tkaniva alebo krvi) – nevyzaduje chirurgicky vykon.
Etio: a) vrodene malformacie: stenoza akvaeduktu, intrakranialne cysty, b) ziskany(infekcie, krvacanie, nadory).
Klinika: kojenci(dochadza k rychlejsiemu rastu mozgovej ako tvarovej casti lebky, zily skalpu su preplnene, velka fontanela je vyklenuta, dieta neprospieva, je unavene, rozostupuju sa lebecne svy). Starsie deti a dospeli: bolesti hlavy, zvaracanie(prejavy zvyseneho vnutrolebecneho tlaku). Diagnostika: CT, MR(je presnejsie, casto urci aj pricinu), UZ(u novorodencov cez velku fontanelu). Terapia: konzervativna(diuretika, u komunikujuceho – lumbalna punkcia). Chirurgicka: ventrikoperitonealny shunt(kateter z postranej komory poza ucho do peritonea), b) ventrikuloatrialny shunt(vyustuje v pravej predsieni/vacsie komplikacie – infekcia/, ventrikulostomia tretej komory/pri obstrukcnom, endoskopicky sa urobi perforacia spodiny komory – liquro moze odtekat do bazalnych cisterien/

Hydrocele testis: oznacenie pre nahromadenie tekutiny v obaloch testis(tunica vaginalis testis). Moze byt jednostranna alebo obojstranna. Etio: vrodena(procesus vaginalis peritonei – spojene medzi brusnou dutinou a obalmi – tym tam tecie tekutina), ziskana(zapaly, trauma, torzia testis, tumory), idiopaticka(nejasna, vacsina pripadov). Diagnostika: anamneza, fyz. Vysetrenie, usg, diafanoskopia(presvietenie dutin pomocou diafanoskopu) Dif dg: tumor testis, spermatokela, hematokela. KLinika: zvacsenie testis, zanorenie penisu, bolestivost v inguinach. Liecba: konzervativna: u malych deti sa moze vstrebat, u starsich(kde by bola rizikova operacia sa robi punkcia a nosi sa suspenzor, + do obalu sa aplikuju tetracykliny, ktore navodia sklerotizaciu). Chirurgicky: u deti sa robi centralne podviazanie procesus vaginalis peritonei – inguinalny pristup), u starsich sa rozrezu obaly a otocia sa do podkozia(kde prebieha resorpcia nahromadenej tekutiny).

Hydronefroza: rozsirenie kalichovopanvickoveho systemu oblicky, sposobena poruchou odtoku moca. Sposobuje atrofiu oblicky. Moze byt ciastocna alebo uplna obstrukcia. Obojstranna, jednostranna. Akutna obstrukcia(casto konkrementom) sposobuje intenzivnu bolest. Chronicka hydronefroza byva asymptomaticka, alebo len urcite nepohodlie sposobuje. Moze byt pritomna nevolnost, nauzea. Casto nasledkom blokady vznikaju infekcie. Kompletna obstrukcia sposobuje az zlyhanie obliciek. Priciny: obstrukcia(uretry, kalichov, panvicky), tlak z okolitych struktur(nadorov), vrodene uzavery. Klinika: tupe bolesti v lumbalnej oblasti, zriedka koliky, casto pripomina palpacne tumor. Diagnostika: USG/vhodne na dokaz dilatacie oblickoveho systemu/, vylucovacia urografia/urci miesto obstrukcie/, krvne testy(zvyseny kreatinin, zvysene ph, imbalancia urey, elektrolytov), antero alebo retrogradna pyelografia(kontrastna latka, alternativa k vylucovacej urografii). Ak je pritomna kolika je dobre zacat CT. Terapia: odstranenie priciny, pri obojstrannej obstrukcii je potrebne odstranit prekazku najpr u funkcne lepsej oblicke, Pri komplikacia sa robi nefrostomia.

Hypospadia, epispadia: Obidva stavy sa vyskytuju castejsie u muzov. Prejavy: poruchy mocenia, erekcie(fertility) Priciny: vrodene: hormonalna terapia pocas tehotenstva, teratogenne lieky, faktory prostredia, infekcie. Epispadia- velmi zriedkava, pritomny casto razstep penisu, kedy byva mocova rura vyustena na dorzalnej strane penisu. Podla rozsahu:epispadia glandis, penis suppubica a vesicalis. Posledne dve casto maju aj inkontinenciu – je pri nich poskodeny vonkajsi zvierac. Liecba: plasticka operacia v predskolskom veku. Hypospadia: vyustenie mocovej trubice na spodnej stene penisu(ventralnej). a)hypospadia glandis – mocova rura vyustuje do sulcus coronarius, b) hypospadia penis- na ventralnej strane penisu, c)hypospadia scrotalis az perineoscrotalis- vyustuje v oblasti raphe scroti alebo az na perineu. Medzi glans penis a skutocnym vyustenim trubice je vazivovy pruh, ktory sposobuje zobakovity tvar penisu. Liecba: dvojdoba: 1. etapa – odstranenie vazivoveho pruhu(do 2. roku). 2. etapa: vytvorenie mocovej trubice(plastika)-v predskolskom veku.















Chirurgicke osetrenie ran: kazda rana sa osetruje v aseptickych podmienkach, dolezity je casovy faktor osetrenia(rana sa idealne hoji pri chirurgickom osetreni do 6h po vzniku), znecistene rany a okolie umyjeme sterilnym roztokom mydla, dezinfikujeme okolie rany, vymedzime operacne pole ruskami. Chirurg postupuje ako pri operacii(ma rusko, rukavice, capicu..), dolezita je aj anestezia. Ranu najprv zrevidujeme, odstranujeme devitalizovane tkanivo, odstranime cudzie telesa, . Patrame po komunikacii do telovych dutin. Kontrolujeme celistvost periostu a kosti, patrame po poskodeni nervov a sliach(je potrebne predoperacne vysetrit funkciu sliach a nervov). Excizia(rozsah musime dosledne zvazit – koli estetike, problemom so zositim). Nakoniec urobime steh, u hlbsich ran robime aj drenaz. U silne devitalizovanych volime odlozeny steh(ranu nechame otvorenu a sterilne kryjeme). Odstranenie stehov – cca po 7. dnoch, na tvari skor(4.-6.den), nad klbmi alebo pri tahu dlhsie(10-12. Den). KOntrola infekcnych komplikacii(u hospitalizovaneho do 2. dni, ambulantneho poucime aby pri znamkach zapalu prisiel skor).
Typy stehov: 1. primarny steh: vcasny(hned to zasijeme), odlozeny(ranu podozrivu z infekcie nechame otvorenu, kryjeme a zasijeme za 3-7. dni). 2. sekundarny steh: tym sijeme rany infikovane, znecistene, ked pacient prichadza niekolko dni po uraze. skory(zosijeme vtedy ked ku nam pride), odlozeny(nechame odkryte a zasijeme neskor)

Indikacie na splenektomiu: u deti do dvoch rokov je prakticky kontraidikovana.
- poranenia(tazke dilaceracie parenchymu, poranenia sleziny pri polytraumach, poskodenie hilovych ciev, poranenie puzdra, ktore nemoze byt zosite), malignity(aj gitu), hematologicke(hypersplenizmus, hemolyticke anemie, primarna trombocytopenia(ak zlyha konzervativna liecba – kortikoidy), lymfomy. Ostatne: absces sleziny, cysta, torzia sleziny, ileus z tlaku zvacsenej sleziny, portalna hypertenzia – proximalny splenorenalny spoj. Traumaticka alebo zapalova tromboza v. lienalis s pazerakovymi varixmi.